PVP (angl. Pervasive Developmental Disorders, PDD a v slov. oficiálnom preklade prenikavé poruchy vývinu)

Jedná sa o kategóriu závažných porúch mentálneho vývinu, ktoré sa objavujú v rannom detstve. Slovo „pervazívne“ znamená „hlboko prenikajúce“ a vystihuje fakt, že u detí s PVP je psychický vývoj narušený v kľúčových oblastiach. Zložité mozgové funkcie, ktoré sú zodpovedné za fungovanie komunikácie, sociálnej interakcie a predstavivosti sú u ľudí s PVP narušené, a to v rôznej miere, od ktorej sa následne odvíja stupeň poruchy.

Z. Michalová (2004) uvádza, že v súčasnosti je už viac ako isté, že medzi špecifickými poruchami učenia existuje oveľa väčšia diskrepancia a presah, ako sa odborníci domnievali dávnejšie. Autorka uvádza aj niektoré z ďalších problémov, ktoré spôsobujú určité, niekedy aj výrazné problémy pri osvojovaní si učebnej látky, ako napríklad:

dyspinxia – špecifická porucha kreslenia, pre ktorú je charakteristická nízka úroveň kresby, ide o celkovú neschopnosť zobraziť určité predmety a javy adekvátne v závislosti od veku;
dysmúzia – špecifická porucha hudobných schopností, pri ktorej ide o narušenú schopnosť vnímania a reprodukcie hudby a rytmu. Relatívne patrí medzi častejšie špecifické poruchy, ale nemá taký závažný dopad na výučbu dieťaťa ako dyslexia, dysgrafia, dysortografia a dyskalkúlia.

Najčastejšie diagnózy NKS, s ktorými sa môžeme v bežných ZŠ stretnúť sú:

a/ na 1. stupni ZŠ

•  dyslália – najčastejšie vyskytujúce sa narušenie komunikačnej schopnosti. Môžeme ju definovať ako neschopnosť používať jednotlivé hlásky alebo skupiny hlások v komunikačnom procese podľa príslušných jazykových noriem. Zjednodušene povedané ide o poruchu výslovnosti jednotlivých hlások alebo skupiny hlások. Najčastejšie sa stretávame s nesprávnou výslovnosťou hlásky „R“ (rotacizmus), hlásky „L“ (lamdacizmus), sykaviek (sigmatizmus), hlásky „K“ (kapacizmus), hlásky „G“ (gamacizmus),

Myopathia (progresívna svalová dystrofia) Svalové ochorenie, ktorým sú postihnuté deti najčastejšie v mladšom školskom veku. Ich svaly sa začínajú meniť na tuk a väzivo – atrofujú.
Charakteristické prejavy choroby sú: kačacia chôdza, prehnutý stoj, myopatické šplhanie pri vstávaní.
V pokročilom štádiu sú postihnuté deti odkázané na vozík, vyžadujú sústavnú pomoc pri všetkých úkonoch.
Ak prekoná dieťa v dobrom stave hybnosti obdobie dospievania, choroba sa môže dlhé roky nemeniť.

Detská mozgová obrna je závažné postihnutie pohybového vývoja podmienené prenatálnym, perinatálnym alebo včasne postnatálnym poškodením mozgu

Symptómy – možno pozorovať rôzne formy porúch:

• zvýšenie svalového napätia, stvrdnutie svalstva,
• poruchy koordinácie a rovnováhy,
• rečové poruchy,
• zmena reaktivity,
• poruchy pozornosti, pamäti, učenia,
• nápadnosti alebo odlišnosti v emocionálnej sfére.

Pri získavaní informácií o okolitom svete využívame všetky receptory, ktoré nám príroda poskytla. V čase školskej dochádzky nároky na správne vnímanie okolitého sveta narastajú.

Preto je nesmierne potrebné, v prípade, že je poškodený niektorý zo zmyslov, včas to postrehnúť a ihneď sa pokúšať o nápravu – teda poskytnúť možnosť adekvátnej liečby, reedukácie, či kompenzácie narušeného zmyslu, čiže ho v plnej miere akceptovať.

Najčastejšie sa vyskytujúca porucha v správaní – hyperkinetická porucha alebo ADHD, ADD, ktorá ovplyvňuje učebné výsledky, správanie a sociálne vzťahy žiaka, si vyžaduje špecifický prístup vo vzdelávaní. Ovplyvňuje všetky činnosti a oblasti správania dieťaťa – učenie, hry, sociálne vzťahy… U časti populácie pretrváva až do dospelosti, pričom sa intenzita prejavov môže zmierňovať.
Táto porucha správania primárne nevzniká na základe nevhodnej výchovy, sociálneho pôsobenia.

V bežnej triede nie je v silách učiteľa robiť podrobnú diagnostiku. Pri deťoch, ktoré učiteľ vníma ako „zvláštne“ je potrebné sa zamerať na zvláštnosti, ktoré sú prediktormi vývinových porúch učenia a zaznamenávať ich. Môžete použiť aj nižšie uvedený záznamový hárok alebo inou formou zaznamenávať údaje zo sledovania.

Dysortografia je špecifická porucha pravopisu, ktorá sa veľmi často vyskytuje v spojení s dyslexiou. Navonok sa u žiakov prejavuje narušenou schopnosťou osvojovať si pravopis jazyka, napriek primeranej inteligencii a bežnému výukovému vedeniu. Typická je napr. neschopnosť dodržať poradie písmen pri písaní slov, chybovosť pri písaní mäkčeňov, dĺžňov, neschopnosť aplikovať dobre naučené gramatické pravidlá do písomnej podoby. Chýba „cit pre jazyk“, čoho dôsledkom je znížená schopnosť napr. skloňovať a časovať slovné druhy.

Čítanie je prvou vstupnou bránou k informáciám a vedomostiam. Nezvládnutie tejto schopnosti najvýraznejšie ovplyvní školskú úspešnosť žiaka. Domnievame sa, že práve na základe týchto faktov, sa o dyslexii, ako o poruche čítania, začalo hovoriť najskôr. U nás na Slovensku sa stretávame s touto problematikou najčastejšie v českých publikáciách od významných odborníkov (napr. Pokorná, 1997; Zelinková, 1998, 2003, 2006; Košč, 1987; Matějček, 1974 a i.).